Potešilo ma, že píšete, "My se navzájem přijímáme jako hříšníci a jinak to nikdy nebude.", pretože na Slovensku vidím trend opačný: "Prijímam ťa, ale buď bez hriechu." Možno preto tá moja reakcia. Otázka je potom ako vnímať homosexualitu (vrodenú). Nebohý prof. Kišš z EBF UK v Bratislave hovoril o "homosexualite z roztopaše" (nepamätám si ten výraz presne, musel by som zalistovať v jeho Etike), čo možno považovať alebo prirovnať k promiskuite (striedanie partnerov povedzme bez rozdielu pohlavia). Tu je to myslím jednoznačné a dá sa povedať, tento hriech je možné vyznať. U homosexuality, s ktorou dotyčný nič nezmôže, neviem (podľa mňa je to na svedomí dotyčného, či áno, alebo nie). Na Slovensku sa veľa pozornosti problematike homosexuality nevenuje (okrem veľkého rozruchu ak sa kňaz, alebo docent teologickej fakulty pokúša o rozprúdenie diskusie). Zaujímavý dokument je podľa mňa od prof. Prudkého z ETF (pripájam link): http://www.etf.cuni.cz/~prudky/mptexty/tisk19_06.htm